[Home Page]

Bod Gerlachovský štít ve vzpomínkách

U příležitosti ročního výročí expedice Zeměměřiče na vrchol Gerlachu zveřejňujeme původní, nezkrácený text o stabilizaci bodu na Gerlachovském štítě ve vyprávění Dušana Feriance z Geodetického a kartografického ústavu Bratislava:


Niekoľko faktov z rekognoskácie Slovenska. Svojou rozlohou necelých 50 tis. km2 patrí v európskej únii medzi menšie krajiny ale svojou členitosťou okrem alpských krajín kladie na geodetov nároky na ich fyzickú kondíciu. Nížiny (do 300 m n. m.) sa z toho rozprestierajú na 20 tis. km2, v rozmedzí medzi 300 – 800 m. n. m. leží cez 25 tis. km2. V zvyšnej ploche sú dominantné pohoria Nízkych a Vysokých Tatier. Vlastné Vysoké Tatry majú 26 km hrebeň, ktorý má priemernú nadmorskú výšku 2 300 metrov a kulminuje Ľadovým štítom s nadmorskou výškou 2 627 m. Z hlavného hrebeňa vybiehajú smerom na juh bočné rázsochy, ktoré tvoria najvyššie štíty pohoria. Od západu je to rázsocha Kriváňa (2 494 m n. m.), Končistej (2 538 m n. m.), Gerlachovského štítu (2 654,4 m n. m), Slavkovského štítu (2 452 m n. m.) a Lomnického štítu (2 634 m n. m.). Najvyšším štítom je Gerlachovský štít v strednej južnej rázsoche. Samotný Gerlachovský štít je prístupný len v sprievode horského vodcu. Dnes môžeme s úctou spomínať na kolegov, ktorí v tridsiatych rokoch minulého storočia vybudovali i v tejto lokalite geodetické body pri budovaní česko-slovenskej trigonometrickej siete (ČSTS) a práve i spomínané štíty sa stali ich súčasťou. Lokalita a podmienky Vysokých Tatier sa stali i miestom, kde geodeti našli vhodné terénne laboratórium na skúšanie technológii, overenie geodetických prijímačov a testovanie kvality geodetických meraní. Známe sú práce prof. Hradílka z ČVUT v Prahe, ktorý sa venoval najmä problematike výšok.

Technológia určovania priestorovej polohy pomocou globálnych navigačných družicových systémov (GNSS) priniesla geodetom i to, čo sa márne snažili nájsť na Zemi, pevný bod. A práve i na získanie skúseností a overenie možností GNSS sme si zvolili Tatry na vybudovanie Lokálnej geodetickej siete Tatry (LGS Tatry) a samozrejme pre jeden z bodov sme zvolili i Gerlachovský štít. Na dosiahnutie čo najvyššej presnosti merania sme sa nemohli uspokojiť s centráciou na klasickú značku – vytesaný krížik, ale pre nové geodetické body sme zvolili mosadzný modul závislej centrácie, ktorý umožňuje najpresnejšiu i opakovanú centráciu antény prijímača GNSS. Tento typ stabilizácie sme použili na bodoch LGS Tatry, vrátane bodov na Lomnickom štíte, Rysoch, Kriváni a Prednom Solisku, teda bodoch v extrémnych nadmorských výškach LGS Tatry.

Písal sa rok 1995, keď padlo rozhodnutie o stabilizácii nového geodetického bodu na Gerlachovskom štíte ako súčasť budovanej LGS Tatry. V Geodetickom a kartografickom ústave v Bratislave boli skúsení stabilizátori, ale pre túto úlohu som sa rozhodol postaviť špeciálnu skupinu pod mojím vedením. Profesionálny horský vodca, ktorého najali dvaja komerční geodeti z Košíc, ja a náš špeciálny sezónny geodet známy pod prezývkou Jeleň vytvorili stabilizačnú skupinu. V skoré ráno, ktoré je skôr typické pre nástup do práce nivelátorom sme čakali v terénnom aute v Tatranskej Polianke na horského vodcu, aby sme si z očakávaných 1658 výškových metrov ubrali ešte 675 m na Sliezsky dom, ktorý je nástupovým bodom na výstup k oblakom. Na parkovisku sme si ešte trochu prerozdelili potrebné stabilizačné náradie a materiál a naše vibramy začali odkrajovať prvé metre po rovinke okolo plesa, ale o chvíľu opúšťame turistický značkový chodník a naviazaní na vodcu pravidelným tempom stúpame na vrchol najvyššieho štítu Slovenska. Počasie celkom praje a po niekoľkých krátkych zástavkách na výdych a doplnenie tekutín sme toho rána na vrchole prví. Traja sme boli nováčikovia na tomto štíte a podanie ruky nám potvrdilo, že sme ozaj na vrchole. Pôvodný trigonometrický bod 4924-18, Gerlachovka by sme tu našli i bez miestopisu a zaisťovacie body vytesané v žule boli tiež v poriadku. Trigonometrický bod Gerlachovka je na najvyššom mieste a v jeho tesnej blízkosti bolo dostatok miesta na stabilizáciu nového bodu. A tak ešte stále zadýchaní sme začali vybaľovať náradie, ktoré nás slušne ťažilo v batohoch. Chceli sme si uľahčiť stabilizáciu, takže akumulátorovou vŕtačkou vyvŕtame desiatkovým vrtákom do kameňa osem dier a tie sekáčom spojíme do otvoru pre značku závislej centrácie. Tatranská žula a nadmorská výška našu vŕtačku rýchlo odstavili a zostala nám teda klasika, kladivo a sekáč. Pri pravidelnom striedaní členov skupiny som spomínal ako som týmto približne 40 cm dlhým a tri centimetre širokým sekáčom osadzoval svoje prvé čapovky, keď bolo potrebné doplniť nivelačný bod do ťahu. Pravidelná rotácia sekáča pri úderoch ťažkým kladivom len pomaly drobila v prach tatranskú žulu. Kolegovia až teraz pochopili, načo som mal v batohu i cyklistickú pumpu, na vyfúkanie prachu z hĺbenej diery bola i tu jedinečná. Pri práci nebol čas si ani vychutnať okolie, ktoré sa striedavo vynáralo z mrakov a k obedu sa Tatry ukázali v plnej kráse. Približne desať centimetrová jamka o priemere 6 cm bola okolo obeda konečne hotová a mohli sme osadiť modul. Vytesnenie značky žulovými kamienkami a miesto cementu sme stabilizáciu dokončili špeciálnym tmelovým lepidlom. Spolupráca týmu bola vzorná a po záverečnom bufete vyrážame na spiatočnú cestu. Cesta dolu Batizovskou próbou je pre turistu náročná najmä psychicky, pohľady dolu iba potvrdzujú rešpekt a sme radi, že je to vlastne jednosmerka. Bolo ťažko si predstavujeme, ako by sme sa vyhýbali na skobách v stene próby záujemcov na pokorenie Gerlachovského štítu. Záverečných dva a pol kilometra z Batizovského plesa po tatranskej turistickej magistrále bolo už príjemné vytrasenie nôh po zostupe z Gerlachu. V reštaurácii na Sliezskom dome sme skonštatovali splnenie úlohy bez strát.

LGS Tatry je meraná opakovane v ročnom intervale epochovým meraním GPS statickou metódou v dĺžke 96 hodín. Expedičné meranie na Gerlachovský štít sme podnikli pod vedením kolegu Jeleňa zatiaľ štyri krát, ale poveternostné podmienky nám zatiaľ nepriali a tak sa podarilo maximálne dvojhodinové meranie. Bezpečnosť je i v tomto prípade prioritou. O zatiaľ posledné meranie sme sa pokúsili v roku 2004 a tento rok máme v pláne nový útok.

Dušan Ferianc


PS: Presná digitálna nivelácia je v Tatrách realizovaná nivelačnými ťahmi 2. rádu Štátnej nivelačnej siete na Popradské Pleso, Sliezsky dom, cez Hrebienok na Skalnaté Pleso. Presnou digitálnou niveláciou je ale najvyššie určený bod oproti Vysokým Tatrám a to Kráľova hoľa, kde je nadmorská výška 1942 m.


Další informace o měření Gerlachu a expedici Zeměměřiče na vrchol hory na https://cs.publero.com/title/zememeric.

redakce

vyvěšeno: 01.08.2013
ID článku: 4325
další informace: cs.publero.com/title/zememeric


Z časopisu Zeměměřič č. 13-07a08
[Server]
Geodézie
Historie Ze zahraničí
[Pošta]