Seminář - Aktuální problémy IG/99

Výučba inžinierskej geodézie na Slovensku
Doc.Ing.Alojz Kopáčik,PhD.,
Prof.Ing.Vlastimil Staněk,PhD.,
Ing.Štefan Lukáč,
Katedra geodézie Stavebnej fakulty STU v Bratislave

Úvod
            Územie Slovenska bolo pre ostatné európske štáty po stránke hospodárskej zaujímavé už vo feudalizme najmä svojím bohatstvom drahých kovov, množstvom minerálnych prameňov, lesov ako aj vyspelou banskou technikou. Využívanie tohoto prírodného bohatstva si vyžadovalo existenciu vysoko kvalifikovanej vrstvy odborníkov, ktorých úlohou bolo zabezpečiť maximálne efektívnu, na druhej strane však bezpečnú ťažbu nerastných surovín. Zrod vedného odboru ”Inžinierska geodézia” (v širšom ponímaní) potom môžeme datovať súbežne so začiatkami akademického technického vzdelávania na území Slovenska, t.j. vznikom Banskej akadémie v roku 1763 v Banskej Štiavnici.
            Prvým profesorom a riaditeľom akadémie sa stal slovenský inžinier geodet a kartograf Samuel Mikovíni, autor mnohých, učebníc, banských kartografických diel ale aj dômyseľného systému vodných rezervoárov v okolí obce Windschacht (dnešná obec Štiavnické Bane), slúžiacich na poháňanie banskej techniky. Výučba meračstva na Banskej akadémii mala vysokú úroveň, o čom svedčia aj mnohé učebnice meračstva, napísané profesormi akadémie. Tieto učebnice, ale najmä absolventi tejto akadémie ovplyvňovali vývoj banského merania a mapovania nielen v Rakúsko-Uhorsku, ale aj v značnej časti Európy.
            Po I.svetovej vojne došlo k všeobecnému útlmu vysoko-školského vzdelávania na Slovensku. Existujúce inštitúcie boli zatvorené a po skončení vojny trvalo niekoľko desaťročí až sa ich činnosť obnovila, resp. vznikli nové. Tradícia technického vzdelávania bola na Slovensku vojnovými udalosťami úplne prerušená. Obnovená bola až vznikom Vysokej školy technickej Dr.M.R.Štefánika v Košiciach (zriadená 25. júna 1937 zákonom č.170/37 Zb.). Na novej vysokej škole boli zriadené tri študijné oddelenia:

• inžinierskeho staviteľstva konštruktívneho a dopravného,
• inžinierskeho staviteľstva vodohospodárskeho a kultúrneho,
• zememeračského inžinierstva.

            Po tragických udalostiach v roku 1938 (Viedenská arbitráž) je škola premiestnená do Martina. Až zákonom č.188/39 Zb. zo dňa 25. júla 1939 sa škola definitívne premiestňuje do Bratislavy a dostáva názov Slovenská vysoká škola technická (SVŠT) s odbormi:

• odbor inžinierskeho staviteľstva,
• odbor špeciálnych náuk (medzi inými aj s oddelením zememeračského inžiniersktva),
• odbor lesného a poľnohospodárskeho inžinierstva (od r.1946/47 premiestnený do Košíc),
• odbor chemicko-technologického inžinierstva,
• odbor strojného a elektrotechnického inžinierstva,
• odbor obchodného inžinierstva (v r.1940 premiestnený na novovzniknutú Vysokú školu obchodnú).

            Prví absolventi SVŠT opustili školu v roku 1942.

zpět

Výučba inžinierskej geodézie na SvF SVŠT v Bratislave
            Industrializácia Slovenska a s tým súvisiaca potreba inžinierskych kádrov rôznych profesií ovplyvnili aj reformu vysokoškolského štúdia. V roku 1950 bol prijatý zákon č.58/50 Zb. o vysokých školách, dôsledkom ktorého dochádza k organizačným zmenám aj na SVŠT. Odbory sa menia na fakulty a z jednotlivých ústavov vznikajú katedry. Roky po vydaní zákona č.58/50 boli obdobím značných reforiem štúdia, jeho modernizácie a zavádzania nových predmetov. Vo výučbe zememeračských inžinierov sa postupne zaraďovali predmety Inžinierska geodézia, Elektronika v geodézii a Programovanie.
            V prvých rokoch výučby na SVŠT bola oblasť inžinierskej geodézie reprezentovaná predmetmi Náuka o baníctve a zákony (3.sem., výmera 2-0), Meranie podzemných priestorov (5.sem., výmera 2-1). K problematike sa ďalej viažu predmety Stavba miest a obcí (6.sem., výmera 3-1), Právo vodné (6.sem., výmera 1-0), Stavebné zákony (6.sem., výmera 1-0), Zákony cestné a dopravné (6.sem., výmera 1-0), Zákony lesné (6.sem., výmera
1-0) a Železničné zákony (8.sem., výmera 1-0).
            Začiatok výučby inžinierskej geodézie na SVŠT sa datuje na školský rok 1952/53, keď bol do výučby zaradený predmet s názvom Inžiniersko-priemyselná geodézia. Garanciou predmetu v prvých rokoch bol poverený na katedre externe pôsobiaci Prof.Ing.Dr.V.Krumphanzl z Prahy. Predmet bol zaradený v učebných osnovách do 8. a v 9. semestra (výmera 7-7). Súbežne s výučbou predmetu boli do učebných osnov zaradené predmety Inžinierske staviteľstvo (5. a 6.sem., výmera 4-4) a Dopravné staviteľstvo (5.sem., výmera 3-3).
Spolu s Prof.Krumphanzlom boli poverení vedením cvičení z predmetu Inžiniersko-priemyselná geodézia Prof.Ing.O.Michalčák,CSc. a Doc.Ing.D.Píš,CSc., ktorí v tom čase pôsobili na katedre vo funkcii odborných asistentov. Práve v spolupráci Prof. Krumphanzla a Prof. Michalčáka vznikajú prvé vysokoškolské učebnice a učebné texty z oblasti IG (pozri prílohu č.1).
            Postupnými zmenami učebných osnov dochádza k vytváraniu špecializácií a zameraní, medzi ktoré od začiatku patrilo zameranie geodeticko-fotogrametrické, posilnené o výučbu predmetov z oblasti inžiniersko - geodetických prác. Od školského roku 1970/71 bol prednášaný predmet Inžniersko-priemyselná geodézia (8.sem., výmera 4-3) pre všetkých študentov a jeho pokračovanie v 9.semestri (výmera 4-4) len pre študentov geodeticko-fotogrametrického zamerania. Výučbu oboch predmetov vhodne dopĺňali predmety Pozemné staviteľstvo (3.sem., výmera 2-1), Vodné staviteľstvo (5.sem., výmera 2-2), Dopravné staviteľstvo (7.sem., výmera 2-2) a Územné plánovanie a urbanizmus (5.sem., výmera 2-2).
            V školskom roku 1979/80 dochádza ku skráteniu štúdia na 4 roky (8 semestrov). Predmet Inžinierska geodézia dostáva priestor v 5. a 6.semestri (výmera 4-4). Zníženie týždennej výmery je kompenzované zaradením do výučby samostatného predmetu Geodézia v podzemných priestoroch (7.sem., výmera 2-2). Oba predmety vhodne dopĺňa predmet Základy inžinierskeho staviteľstva (5.sem., výmera 2-2).

zpět

Výučba inžinierskej geodézie na SvF STU v Bratislave
           Od roku 1989 je na Stavebnej fakulte STU v Bratislave zavedený nový systém trojstupňového štúdia.
           Prvá časť štúdia je plánovaná na 6 semestrov a končí štátnou záverečnou skúškou a obhajobou záverečnej práce. Študent získa titul bakalára (B.S.). V druhej časti štúdia (4 semestre) sa študent orientuje na oblasť, v ktorej sa chce špecializovať. Táto špecializácia sa realizuje voľbou zamerania. Jednotlivé zamerania sa navzájom líšia skladbou voliteľných predmetov (2 až 3 predmety), ktoré si študent volí v 8., 9. a 10. semestri.
            Druhý stupeň štúdia študent končí absolvovaním druhej štátnej záverečnej skúšky a obhajobou diplomovej práce. Po úspešnom absolvovaní štátnej záverečnej skúšky a úspešnej obhajobe diplomovej práce študent získa titul ”Dipl.-Ing.”, resp. ”M.S.”.
            Tretí stupeň štúdia umožňuje rozšíriť vedomosti a obzor študentov formou trojročného interného alebo päťročného externého doktorandského štúdia. V rámci doktorandského štúdia absolvuje študent štyri skúšky, štúdium končí obhajobou dizertačnej práce pred komisou. Po úspešnej obhajobe a súhlase vedeckej rady fakulty, študent získa titul doktora filozofie - ”Ph.D.”.
V súčasnom modeli štúdia nacháda inžinierska geodézia uplatnenie na všetkých troch stupňoch. Na prvom stupni je zastúpená základným predmetom Inžinierska geodézia v 4.semestri (výmera 2-3). Problematiku inžinierskej geodézie doplňujú predmety Základy staviteľstva a urbanizmu (3.sem., výmera 2-1), Vodohospodárske stavby (5.sem., výmera 1-1) a Dopravné stavby (5.sem., výmera 1-1). V rámci sústredenej výučby z bodových polí je zaradená časť (v rozsahu 2 dní), ktorá je venovaná problematike vytyčovacích prác.
            V druhej časti štúdia majú jednotlivé zamerania na odbore Geodézia a kartografia rovnakú štruktúru predmetov len v 7.semestri. V rámci siedmeho semestra absolvujú študenti všetkých zameraní druhú časť predmetu Inžinierska geodézia (7.sem., výmera 2-3). Zamerania sa otvárajú podľa záujmu študentov, pričom zameranie Inžinierskej geodézie je už tradične otvárané každý rok. Záujem študentov o toto zameranie neustále narastá a v súčasnosti registrujeme vyše 30 záujemcov o toto zameranie z celkového počtu 80 až 90 študentov v ročníku.
            V 8. až 10. semestri pokračujú študenti v štúdiu podľa študijného plánu jednotlivých zameraní. Zameranie Inžinierska geodézia profiluje svojich absolventov nasledovnou skladbou predmetov:

• Geodézia v podzemných priestoroch (8.sem., výmera 2-2),
• Geodézia v priemysle (8.sem., výmera 2-2),
• Teória spracovania meraní (8.sem., výmera 2-2),
• Meracie systémy v inžinierskej geodézii (9.sem., výmera 3-2),
• Aplikovaná analytická fotogrametria (9.sem., výmera 2-3),
• Predpisy na geodetické práce vo výstavbe (10.sem., výmera 2-1),
• Modelovanie nosných konštrukcií (10.sem., výmera 2-1),
• Výučba v teréne zo zamerania (10.sem., výmera 2 týždne).

            Výučba v teréne zo zamerania Inžinierska geodézia sa realizuje už tradične na vodných dielach. V predchádzajúcich rokoch to bolo na VD Ružín, posledné roky sa tak deje na VD Gabčíkovo. Študenti vykonávajú úlohy súvisiace najmä s budovaním lokálnych bodových polí a deformačných meraní. Celý čas sa pohybujú v priemyselnom prostredí, vykonávajú merania za plnej prevádzky vodnej elektrárne a plavebných komôr. Majú možnosť oboznámiť sa s plneautomatizovanými meracími systémami, ktoré sú na objektoch VD prevádzkované.
            Výučba v zameraní vrcholí formou individuálnej práce so študentami v rámci predmetov Špeciálny seminár (9. a 10.sem., výmera 0-3, resp. 1-6) a Komplexný geodetický projekt (10.sem., výmera 1-4). Študenti dostávajú individuálne zadania z oblasti ich špecializácie, ktoré spracujú vo forme 15-20 stranovej práce. Túto obhajujú pred kolektívom pedagógov a svojich kolegov na konci 10. semestra.

zpět

Výučba inžinierskej geodézie na TU Košice a ŽU Žilina
            Výučba inžinierskej geodézie na TU Košice
            Odčlenením Oddelenia baníckeho a hutníckeho inžinierstva z SVŠT (v r.1952) a jeho premiestnením do Košíc sa vytvárajú predpoklady na vznik Fakulty baníctva a hutníctva na VŠT v Košiciach. Na tejto fakulte sa konštituuje odbor Banského meračstva, z ktorého sa po niekoľkých zmenách vytvára na dnešnej Fakulte baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií (BERG) TU Košice odbor Meračstva, geodézie a kartografie. Gestorom nového odboru je v súčasnosti Katedra geodézie a geofyziky pôsobiaca na Fakulte BERG.
Štúdium na odbore Meračstva, geodézie a kartografie je jednostupňové, v trvaní 10 semestrov, s členením na tri študijné smery:

• priemyselné meračstvo,
• geodézia, kartografia a kataster,
• banské meračstvo.

            Štúdium končí štátnou záverečnou skúškou a obhajobou diplomovej práce. Po úspešnom absolvovaní štúdia získa študent titul ”Dipl.-Ing.”, resp. ”M.S.”.
            V súčasnosti beží výučba len na smere Geodézia, kartografia a kataster. Štúdium na Fakulte BERG je v prvom ročníku spoločné pre všetky odbory a smery. V druhom ročníku sú v 3.semestri spoločné štyri predmety a samostatné dva. V 4.semestri sú štyri spoločné a štyri samostatné predmety pre každý smer. Výučba v 5. až 10. semestri beží pre každý smer samostatne. Predmety súvisiace s problematikou inžinierskej geodézie sa na študijnom smere Geodézia, kartografia a kataster vyučujú v nasledovnom rozsahu:

• Inžinierska geodézia (8.sem., výmera 3-3),
• Podzemné meračstvo (7.sem., výmera 2-2),
• Priemyselné vplyvy a ekológia (6.sem., výmera 2-2),
• Základy stavebníctva (5.sem., výmera 2-0),
• Deformačné šetrenie (9.sem., výmera 2-2),
• Sústredená výučba z podzemného meračstva (6.sem., 5 dní),
• Sústredená výučba z inžinierskej geodézie (8.sem., 10 dní).

            V desiatom semestri pracujú študenti len na diplomovej práci.

            Výučba inžinierskej geodézie na ŽU v Žiline
            Po vzniku Vysokej školy dopravy a spojov v Žiline sa na jej Stavebnej fakulte konštituuje Katedra geodézie. Katedra sa stáva od začiatku gestorom predmetu Geodézia I, v rámci ktorého sa vyučujú základy geodézie v rozsahu potrebnom pre odbory a zamerania Stavebnej fakulty. Odbor Geodézia sa na Stavebnej fakulte Žilinskej univerzity v Žiline konštituuje až v školskom roku 1992/93 po založení trojročného jednostupňového štúdia, ukončením ktorého získajú študenti titul bakalára - ”B.S.”. Výučbu na tomto odbore gestoruje Katedra geodézie SvF ŽU. Z oblasti inžinierskej geodézie sa na odbore vyučujú predmety:

• Inžinierska geodézia (5.sem., výmera 2-4),
• Cestné staviteľstvo I (5.sem., výmera 2-2),
• Urbanizmus a ekológia (6.sem., výmera 2-2),
• Železničné staviteľstvo I (6.sem., výmera 2-2).

zpět

Záver
            V posledných rokoch sa stále častejšie stretávame s novým pomenovaním nášho odboru. Nie vždy sa pod novým názvom objavuje aj nová kvalita. Nový názov vzniká často len z pocitu potreby viesť reklamnú kampaň s cieľom získať viac záujemcov pre štúdium alebo získať lepšie pozície na trhu práce. Dochádza tak ku situácii, keď absolventi univerzít (odborov) s rovnakou, resp. veľmi podobnou štruktúrou a obsahovou náplňou predmetov sú nositeľmi titulov - inžinier geodet, geodet a kartograf, zememerač, informatik, geoinformatik, geomatik a mnohých ďalších. Stretávame sa však aj so skutočnosťou, že študenti odborov s rovnakým názvom na rôznych univerzitách absolvujú štúdium značne rozdielnej, často až neporovnateľnej úrovne. Je potom veľmi ťažké orientovať sa v takejto širokej škále profesných označení a je veľmi ťažké posúdiť či inžnier s príslušným titulom má schopnosti riešiť určitý okruh problémov a úloh alebo nie.
            V medzinárodnom kontexte sa tento problém ešte viac zvýrazňuje, ak sme postavení pred otázku, či predložený diplom nostrifikovať, či súhlasiť s tým aby držiteľ diplomu získal oprávnenie podnikať v odbore na území nášho štátu alebo aby získal oprávnenie na overovane geodetických a kartografických prác.
            V chápaní týchto otázok nezaujímajú jednotný postoj ani krajiny Európskej únie (EÚ) a nie to krajiny snažiace sa o prijatie do EÚ alebo iných ekonomických, politických či spoločenských zoskupení. Ukazuje sa, že v budúcnosti nie je možné ísť cestou akceptácie univerzít, či odborov ale bude potrebné vyžadovať od uchádzačov predloženie zoznamu predmetov (s anotáciou), absolvovaných počas univerzitného, resp. postgraduálneho štúdia.

zpět

Príloha č.1 

Zoznam učebníc a učebných textov z oblasti inžinierskej geodézie vydaných pod gestorstvom, resp. v spolupráci členov Katedry geodézie SvF STU v Bratislave:

1. Kolektív: Inžinierska geodézia. Vybrané state. Bratislava SNTL 1953, 132 s.
2. Krumphanzl, V.: Základy geodetických vytyčovacích prác. Špeciálna geodézia. Bratislava SVŠT 1956, 364 s.
3. Michalčák, O.: Inžiniersko-priemyselná geodézia I. Bratislava SVTL 1964, 396 s.
4. Michalčák, O.: Inžiniersko-priemyselná geodézia II. Meranie posunov stavieb. Bratislava SVTL 1965, 150 s.
5. Michalčák, O.: Inžiniersko-priemyselná geodézia III. Diaľkovody, tunely, prieskumy. Bratislava SVTL 1966, 168 s.
6. Michalčák, O. - Krumphanzl, V.: Inženýrska geodézie II. Praha Kartografia 1975, 718 s.
7. Michalčák, O.: Inžiniersko-priemyselná geodézia. Vybrané state pre PGŠ. Bratislava SVŠT 1981, 49 s.
8. Michalčák, O.: Inžinierska geodézia I. Bratislava ES SVŠT 1983, 380 s.
9. Michalčák, O. - Staněk, V. - Veselý, M.: Inžinierska geodézia II. Bratislava ES SVŠT 1984, 183 s.
10. Michalčák, O.: Inžinierska geodézia III. Bansko-meračské práce. Bratislava ES SVŠT 1985, 152 s.
11. Michalčák, O. - Vosika, O. - Veselý, M. - Novák, Z.: Inžinierska geodézia I. Bratislava Alfa 1985, 399 s.
12. Michalčák, O. - Veselý, M. - Švábenský, O.: Inžinierska geodézia II. Brno VUT 1985, 237 s.
13. Michalčák, O. - Vosika, O. - Veselý, M. - Novák, Z.: Inžinierska geodézia II. Bratislava Alfa 1990, 374s.
14. Michalčák, O. - Kopáčik, A. - Píš, D. - Lukáč, Š.: Inžinierska geodézia. Vybrané inžiniersko-geodetické úlohy. 1.vydanie. Bratislava Vydavateľsvo STU 1991, 123 s.
15. Michalčák, O. - Kopáčik, A. - Píš, D. - Lukáč, Š.: Inžinierska geodézia. Vybrané inžiniersko-geodetické úlohy. 2. Vydanie. Bratislava Vydavateľsvo STU 1995, 123 s.
16. Kopáčik, A.: Meracie systémy v inžinierskej geodézii. Bratislava Vydavateľstvo STU 1998, 183 s.
17. Klepsatel, F. - Kusý, P. - Kopáčik, A.: Podzemné stavby. Metódy tunelovania. Bratislava Vydavateľstvo STU 1998, 326 s.

zpět

Seminář - Aktuální problémy IG/99